Uz som tu pisala mnoho clankov, ale mam pocit, ze ani jeden nezaujal. Zacala som dokonca pisat aj o sebe. Aj tentokrat mam v plane pisat o sebe, a to z jedneho dovodu. Mam pocit, ze nemam ziadnu blizku osobu, ktorej by som sa mohla s cimkolvek zverit. Tak to pisem sem, do blogu..Mozno sa mi ulavi.
Laska je dost zlozita, hlavne pre mna. Je jedno aka, ci uz laska k rodicom, alebo laska ku kamaratovi, ci k priatelovi. Nerozumiem si s ludmi, a preto si myslim, ze ich aj stracam. Dost zvlasne zistenie, ale asi je to tak. Pre istym casom som bola vyrovnanou dievcinou, ktora sa razom zmenila, zo dna na den. Prestala som verit ludom, a stala som sa zadumamou, nedovercivou, bez blizkych. Jediny kto pri mne stal, bola moja mama. Nikdy som jej nic o sebe nevravela, nechcela som, niekedy mi bola dost na obtiaz. Ale vsetko sa zmenilo. Zacinali sme si viac rozumiet, a doverovat. To bol asi moj prvy pokus o doveru s niekym. A celkom mi to slo.
Zacala som sa dokonca stretavat aj s par ludmi z netu. Mam pocit ze som si ani neuvedomovala co robit, len som to robila, a aj z trucu, len aby som robila trosku prusery..a slo to;)..kym som sa nestretla s jednym clovekom, a neotvoril mi oci. Nepoznam ho uplne, ale vytvorila som si o nom ako daku predstavu. Jedine co k tomu chcem dodat je fakt, ze ma dost dobre vystihol. A dosiel k zaujimavych zaverom..
Komentáre